Testovali sme...

6. Máj 2015

Na vlastnej koži sme vyskúšali Paragliding

Život prináša rôzne paradoxy. Už ako malý som neznášal výšky a adrenalín ma vôbec neoslovoval. Doteraz si pamätám, ako sme sa s otcom na dovolenke pri Slovenskom mori, Zemplínskej Šírave, trhali na kolotoči - labutiach o páku, ktorá ovláda výšku letu plastového megavtáka. Otec nástojčil na tom, aby sme si ošumelé letovisko pozreli z vtáčej perspektívy. Ja som oprávnene, v žiadnom prípade neveril pochybnej konštrukcii kolotoča, z ktorého sa ozývali ešte pochybnejšie disko hity. Zvíťazila tvrdohlavosť maloletého chlapca a naša labuť absolvovala niekoľko okruhov bez toho aby sa odlepila od zeme.

Neskôr som sa zamestnal v zážitkovej agentúre, ktorá ľudom prináša aktivity, ktoré som vždy pokladal za prinajmenšom samovražedné. Svoju prácu robím rád, zákazníkov chcem preto pochopiť a poskytnúť im čo najlepšie informácie. Občas preto musím nasadiť svoj život a prekonať svoj strach.

Dialo sa tak aj v deň D, kedy sme sa s tímom Enjoy vybrali na Donovaly testovať ďalší z našich zážitkov. Už od rána som cítil čosi čudné v žalúdku a nebolo mi do reči. Ani neviem ako a sedel som v búdke zavesenej na lane. Pomaly sme s kolegyňou Miškou smerovali na vrchol kopca, kde na nás už čakal skúsený inštruktor paraglidingu, pán Hvorka. Po chvíľke rozhovoru začal z veľkého vaku vyťahovať klzák, čím sa moje pocity neistoty len znásobili. „Mám sa naozaj vzniesť do vzduchu spolu s ďalším chlapom, s ktorým sa vidíme prvýkrát, na niečom čo mi pripomína šušťákovú bundu?“ - pomyslel som si v duchu. Jednosmerný lístok na lanovku a pohľad na desiatky ľudí vzlietajúcich s úsmevom na tvári mi jasne naznačujú, že niet cesty späť.

Navlečený do postroja sa rozbieham oproti vetru. Nastáva okamih pravdy. Vietor sa opiera do klzáka a inštruktor zaťahuje ovládacie šnúry. Vzlietame a so mnou sa deje čosi nečakané. Opadá zo mňa strach a napätie a pristihujem sa pritom, ako si let začínam užívať. Všetko čoho som sa bál pomaly mizne, vnímam len božské ticho, nádherné výhľady na horské hrebene a honosné sídla zbohatlíkov. Po pár minútach hladko pristávame. Živí a zdraví.

Šťastný a plný hrdosti z prekonania vlastného strachu ďakujem inštruktorovi za nádherný zážitok a osudu za to, že mi dovolil pozrieť sa na svet z miest, o ktorých som nikdy nesníval.  

- ZM -